Po prvej návšteve zápasu NHL by som obetoval aj ďalšie týždenné diety, aby som mohol znova sledovať skutočný hokej. Kolega by si to určite všimol aj sám, keby som mu to aspoň stokrát nezopakoval. V piatok ráno mi poslal mail, že v sobotu ideme na to. Vyzbrojený červeným indiánskym tričkom s číslom 81 na chrbte, novou videokamerou a fľašou minerálky, som si to na druhý deň zamieril priamo do jastrabieho hniezda. Pri vstupe nám ešte pribalili červený uteráčik, aby sme ním mohli mávať na svojich. Počas rozcvičky som vyskúšal snímaciu techniku. Získané skúsenosti som naplno využil počas národnej hymny a prvého buly. Potom už kamera putovala do brašne, aby nič nerušilo priamy prenos.
Pomerne svižný úvod Balckhawks zmrazil gól Predátorov z hádam ich prvej strely vôbec. Bolo to len také nahodenie, ale Niemi mal zakrytý výhľad. O chvíľu sme však už mohli po prvýkrát roztočiť uteráčiky nad hlavou, keď Seabrookovu strelu za Rinneho chrbát doklepol Andrew Ladd. O pár minút sa arénou po druhýkrát niesol víťazný chorál po strele od modrej obrancu Hjalmarssona. Pre zmenu mal zakrytý výhľad brankár súpera, ale akú požičaj, takú vráť. Tak sa skončila prvá tretina. V druhej tretine sa k slovu dostali aj dovtedy neviditeľní rozhodcovia. Jedno vylúčenie striedalo druhé. Keď bol v polovici druhej časti hry konečne plný počet hráčov na ľade, Jastrabi na pár minút zatlačili Predátorov do ich vlastného obranného pásma. Chvíľami to vyzeralo tak, že ich je na ľade o jedného viac. A naozaj. Všimli si to aj rozhodcovia a na trestnú lavicu sa porúčal Tomáš Kopecký. Po návrate z nej ho náhodne našiel vyhodeným pukom Hossa a Tomáš krásnym blafákom zvýšil vedenie. Pri oslave gólu ma prvýkrát ovanul pocit národnej hrdosti. O chvíľu ma ale schladila pekná akcia súpera v oslabení.
Tretia tretina bola ako zo zlého sna. Hneď na jej začiatku vyrovnal Erat, aby v 12. minúte ten istý hráč dostal Nashville do vedenia. Podobný priebeh mal aj prvý zápas. Blackhawks sa z neho už nespamätali a dostali ešte dva góly do prázdnej bránky. Ani nie dve minúty pred koncom Niemi vykorčuľoval na striedačku a Jastrabi začali krúžiť okolo Rinneho ako supy. V dobrej šanci sa ocitol aj Hossa, ale minul. Vzápätí postrčil domáceho obrancu proti mantinelu a rozhodca ho poslal na trestnú lavicu. Dvoj alebo päťminútový trest, to bolo v tej chvíli jedno. Ďalší prehratý zápas. Len sme tam sedeli s hlavami v dlaniach. Poniektorí už rozmýšľali, kde majú zaparkované auto. Minúta do konca, oslabenie a Majo na trestnej lavici - to je koniec. Ale nebol. S piatimi hráčmi v poli a ani s jedným v bráne, 14 sekúnd pre sirénou, Patrick Kane poslal zápas do predĺženia. Vyskočili sme zo sedadiel ako jeden muž a oslavovali hádam až do polovice prestávky. Potom sme si uvedomili, že predĺženie začneme štvorminútovým oslabením.
Štyri minúty plynú strašne pomaly, keď je Hossa na trestnej lavici, ale tých desať sekúnd potom stálo za to. Marián hneď po skončení trestu nakorčuľoval pred bránu a zblokovanú strelu od modrej poslal za chrbát nešťastného brankára Nashvillu. Čo bolo potom sa slovami nedá celkom dobre opísať. Výbuchy nefalšovanej radosti každého z 22 tisíc divákov sa spojili do neuveriteľného víťazného ošiaľu. Uteráčiky sa nad hlavou točili ako červené vrtule. Tí, ktorí boli bližšie nimi pokryli ľadovú plochu. Nechýbalo neodmysliteľné tľapnutie rúk nad hlavou s každým susedom (high five). A hluk, pre ktorý zrušili aj pozápasový rozhovor so strelcom víťazného gólu. Mimochodom, Mariána, za skandovania jeho mena, vyhlásili za prvú hviezdu zápasu. Jeho prvý gól v tohoročnej playoff prišiel v pravej chvíli. Ešte som stihol vytiahnuť kameru a zdokumentovať tento nezabudnuteľný okamih. Videl som naživo takmer prehratý zápas nabitý silnými emóciami s priam hollywoodskym koncom, v ktorom hrali dôležitú úlohu obaja slovenskí hráči. Prekrásny zážitok. Wally, ďakujem za lístok.
