Adrián Benko
Môj Tesla príbeh
Príbeh o tom, ako som na Teslu čakal, konečne dostal, nečakane stratil a znovu získal.
"wikipozitívny", ale inak normálny ajťák z Košíc (pôvodom zo Sniny) Zoznam autorových rubrík: Práca, Príroda, Wikipédia, Nezaradené, Tesla
Príbeh o tom, ako som na Teslu čakal, konečne dostal, nečakane stratil a znovu získal.
Používam Google Calendar na plánovanie, Picasa na skladovanie fotiek a na internet chodím s Chrome. V kalendári mám poznačených množstvo akcií, z ktorých fotografie mám uložené v Picasa. Bolo by pekné, keby sa tieto fotky zobrazovali priamo pri zaznačenej akcii v kalendári. Keďže som nenašiel žiadny softvér, ktorý by to umožňoval, tak som si jeden naprogramoval.
Nie som veľký Apple fanúšik (mám len nejaké iPody), ale Steva Jobsa uznávam ako veľkého vizionára a hýbateľa. Vďaka nemu sa celý svet IT (a nielen IT) pohol dopredu. Aký mal zmysel pre detaily najlepšie vystihol Vic Gundotra, viceprezident Googlu.
Ešte raz som chcel zažiť atmosféru zápasu playoff NHL. Ešte raz zakričať Let's go Hawks! A po prvom zápase, ktorý Jastrabi prehrali 1:4, som chcel zaknihovať aj prvé víťazstvo. A že to bolo víťazstvo. Emóciami nabitá aréna priviedla domáci tím k záveru, o akom sníva snáď každý hokejový fanúšik.
Trasa druhej časti road tripu viedla cez Anaheim, Las Vegas, Hoover Dam, Grand Canyon a Phoenix do Tucsonu v Arizone. Posádka a auto ostali nezmenené. Dusty spája s Vegas množstvo spomienok, ale na druhej strane, Grand Canyon ešte nikdy nevidela. Pre mňa bolo všetko nové.
Využil som návštevu troch spoločností na západnom pobreží Spojených štátov na uskutočnenie road tripu so štartom v Portlande, štát Oregon a cieľom v Tucsone, štát Arizona. Išlo vlastne o dva víkendové (vrátane piatka a pondelka) výlety, na ktorých som mal aj americkú sprievodkyňu Dusty. Nechcelo sa jej lietať naspäť na východné pobrežie a tak zaujala miesto navigátora v požičanej Toyote RAV4.
Ráno let do Prahy a hneď nato do New Yorku. Hladký prechod imigračným aj colnicou, taxík do hotela na Manhattane. Time Square a Broadway v príjemnom počasí. S radosťou zistím, že večer hneď oproti hotelu hrajú Rangers s Devils a nie je vypredané. Ráno prechádzka po Central Parku, večer lietadlo do Portlandu. Takto nejako som si to predstavoval. Realita zaútočila už v Prahe.
Týždeň v USA, dva týždne v Európe. Tak sa po úvodných zoznamovacích "večierkoch" začala moja práca na projekte pre americkú korporáciu.
Vzhľadom na to, že ma v rámci pracovných povinností postihlo cestovanie, zatúžil som po druhej kreditnej karte. A kde inde ako v mBank som si ju mal objednať, keď mi ju zhruba pre polrokom sami ponúkli. Ale od predschválenej karty ku schválenej je veru dlhá cesta. A pre mňa zarúbaná.
Moja druhá cesta do Chicaga bola oveľa pohodlnejšia. Nejakým zázrakom sa mi cez internet podarilo obsadiť miesto pri exite. Hneď pri vstupe na americkú pôdu ma však imigračný úradník prekvapil otázkou, že kde mám víza.
Minister kultúry našej sociálnej vlády pravdepodobne nepozerá CNN. Dúfam však, že nezablúdi ani na tento blog. Mohol by totiž v jeho hlave skrsnúť nápad, ako „novelizovať" už aj tak skvelý jazykový zákon vpašovaním niektorých ustanovení do zákona o dopravných priestupkoch. A čo je najhoršie, oponentov by mohol odbiť tým, že sa inšpiroval americkými zákonmi.
Pred troma týždňami mi šéf predostrel ponuku, ktorú som nemohol odmietnuť. Pred týždňom som si teda zbalil oblek, pyžamo a zubnú kefku a vydal sa na cestu do Chicaga. Mal sa tam totiž začať projekt, ktorý mi na najbližší rok kompletne zmení život.
Ešte začiatkom roka som bol spoločníkom malej softvérovej firmy s vlastným produktom (nie síce ktovieako úspešným, ale zabezpečujúcim aspoň akú-takú istotu do krízového obdobia) a dnes ma úplne iná firma posiela pracovať do Chicaga. Wow.
Mal som menšiu softvérovú firmu. Presnejšie bol som jedným so spoločníkov. A už nie som. Nebolo to dobrovoľné, ani pekné a ostala mi potom v ústach horká pachuť.
Je nedeľa, pekný slnečný deň, a tak všetkých pozývam na výlet za pozoruhodnosťami košickej ZOO. Nie sú to však zvieratá, čo upútali moju pozornosť. Viac ma zaujali poskytované služby a organizácia.
Až donedávna som si myslel, že hlavným cieľom reklamy je prilákať čo najviac zákazníkov k výrobku, divákov k relácii, upozorniť na niekoho, alebo udržať niečo v podvedomí spoločnosti. Čo si mám však myslieť o reklame (upútavke) , ktorá ma vyzýva, aby som si pozrel film, zdôrazňujúc pri tom, že je to najhorší film roka..
Po minulotýždňovom článku o žalobe proti GNU GPL licencii tu máme ďalšiu „skvelú” správu. Vyšší oblastný súd v Stuttgarte v spore jednej nemeckej firmy proti výrobcom tlačiarní rozhodol, že autorské poplatky treba platiť aj za tlačiarne.
V sobotu bol nádherný slnečný deň, ktorý vystriedala daždivá nedeľa. Nedalo mi to a hneď ako dážď trocha ustal som nafotil pár záberov lúky. A aby fotkám nebolo smutno, pozrel som sa čo o daždi hovorí Wikipédia.
Dnes je piatok trinásteho. Mnoho ľudí pokladá tento deň za nešťastný. Viete na základe čoho vznikli tieto povery ?
Narodiť sa 29. februára je smola, ale v Rusku dnes žijú ľudia, ktorí sa narodili 30. februára.